TITLE

Vzniku hudobnej školy predchádzalo mnoho zápasov a dodnes ostáva veľa nezisteného vo vývoji hudobného života v Zlatých Moravciach. Najprv to bola mravenčia práca súkromných učiteľov hudby. Rozvoj súkromného vyučovania bol však živelný, neraz ho realizovali nekvalitní alebo málo kvalitní učitelia. Prvé vážnejšie ohlasy o potrebe hudobnej školy v Zlatých Moravciach sa ozývajú už na začiatku štyridsiatych rokov. Zakladatelia hudobnej školy si uvedomovali, že žiadne krúžkové a súkromné vzdelávanie nenahradí systematickú prácu učiteľa, takže Zlaté Moravce a okolie potrebujú hudobnú školu, aby sa mohla tunajšia mládež vzdelávať v tejto umeleckej oblasti. Pri raste počtu obyvateľov bola táto požiadavka oprávnená. Zo zápisnice napísanej 12. augusta 1943 pri zasadnutí poradného zboru obce Zlaté Moravce pre zriadenie obecnej hudobnej školy sa dozvedáme: “Vládny komisár Vojtech Rakovský po vypočutí mienky poradného zboru rozhodol, že zriaďuje obecnú hudobnú školu s podmienkou jej schválenia Ministerstvom školstva.“

Pre školu bol vypracovaný Organizačný štatút. Do novozriadenej hudobnej školy sa prihlásilo 26 žiakov – na klavír 13 a na husle 13 žiakov. V organizačnom štatúte sa ďalej píše, že Školu bude udržovať obec Zlaté Moravce s použitím vlastných príjmov Školy. Medzi tieto vlastné príjmy sa zahrnovali školské príspevky, príspevky z koncertov, dary, subvencie atď. Väčšina činnosti školy však bola financovaná z prostriedkov obecného rozpočtu. Išlo teda o rozhodnutie naozaj iniciatívne a na tú dobu vzhľadom na financovanie z vlastných prostriedkov obce skutočne progresívne.

V roku 1947 bola škola premenovaná na Mestský hudobný ústav v správe mesta až po poštátnenie. Bol schválený predložený organizačný štatút, ako aj učebné osnovy klavírnej a husľovej hry. Hudobný ústav začal svoju činnosť 1. septembra 1948 v prenajatej budove miestneho „zväzarmu“. Za riaditeľa bol menovaný miestny organista Jozef Petrila nar. 22.júna 1921 v Krompachoch, ktorý absolvoval štyri ročníky konzervatória v Prahe. Od založenia školy učitelia museli prekonávať viacero ťažkostí. Bol to predovšetkým nedostatok pedagogických skúseností, rôzne priestorové a materiálne problémy, ako aj nepriaznivý vplyv vojnových pomerov. Hneď v prvých mierových dňoch sa práca zintenzívnila – škola sa značne rozšírila. Kým v školskom roku 1943-44 Škola začínala s dvadsiatimi šiestimi žiakmi, v školskom roku 1945-46 ich počet stúpol na sedemdesiat. Ale naozajstný rozkvet školy nastal až po roku 1948, keď Štát prevzal do svojich rúk celkovú starostlivosť o hudobnú výchovu. Učiteľský zbor hudobného ústavu, ktorý ako prvý pôsobil pri výchove hudobných talentov v Zlatých Moravciach mal toto zloženie: Jozef Petrila – riaditeľ, Michal Ľahký – učiteľ, Imrich Tôkôly – učiteľ, Judita Jakubovičová – učiteľka.

Koncom školského roku 1949-50 škola získala budovu miestnej správy mesta Zlaté Moravce (dnešná budova výtvarného odboru), čím sa vyriešili priestorové problémy. Poštátnením všetkých škôl v našej republike dostáva sa v roku 1951 aj hudobné školstvo na Slovensku pod priame riadenie Povereníctva školstva a kultúry. Mestský hudobný ústav dostal nový názov – Hudobná škola v Zlatých Moravciach. Riadenie škôl sa stáva systematickejším a hudobné školstvo prestáva byť už akýmsi náhodne vzniknutým druhom škôl, ale začína mať pevné miesto v sústave Štátnych škôl. Počet žiakov neustále narastá a v školskom roku 1951/52, teda po vzniku hudobnej školy už bolo prihlásených 129 žiakov, z toho na klavír 66, na husle 33 a na trúbku 30 žiakov. Študijné odbory v ďalších rokoch boli rozšírené o hru na klarinet a oddelenie prípravnej hudobnej výchovy. Požiadavky na učiteľov a žiakov sa stále zvyšujú, škola dosahuje dobré výsledky. Vedenie školy je nútené rozširovať školu o ďalšie oddelenia. V školskom roku 1953/54 má Škola už prvých troch absolventov v hre na klavír. V ďalších rokoch (1954 – 1960) hudobnú školu ukončilo 45 absolventov, najviac z klavírneho oddelenia.

K zásadným zmenám v organizácii a obsahu vyučovania na škole prispel školský zákon č.186/1960 Zb.. Podľa tohto zákona sa od školského roku 1961/1962 začal používať jednotný názov „ľudová škola umenia“. Nový zákon prispel aj k zlepšeniu štruktúry výchovy a vzdelávania na škole a k jej organizačnému zjednoteniu. Kým v minulosti v učebných osnovách vládla nejednotnosť, podobne ako aj v zložení učiteľských zborov, v ich kvalifikácii, v existenčnom zabezpečení atď., odteraz obsah, rozsah, formy a metódy určujú učebné plány, učebné osnovy a metodické pokyny schvaľované Ministerstvom školstva a kultúry. Vznikom ĽŠU začala nová kapitola výchovy mládeže, a bola uzatvorená jedna z etáp vývoja hudobnej školy v Zlatých Moravciach. Je nesporné, že zakladatelia, ktorí založili obecnú hudobnú školu to mali omnoho ťažšie ako ich nasledovníci. Stačí spomenúť, že na začiatku mala škola iba jeden klavír, na ktorom striedavo vyučovali traja učitelia. V období pred vznikom ĽŠU mala už škola dva klavíre, tri pianína, jeden 120 basový akordeón, jeden 80-basový akordeón, tri 32-basové akordeóny, dvojo huslí, jeden kontrabas a pedálové harmónium. Aj počet žiakov sa rozrástol takmer šesťnásobne. Podstatná je tá skutočnosť, že sa škola stala súčasťou kultúrneho života v Zlatých Moravciach, a vychovala celý rad nadšencov pre hudobné umenie. S touto cennou devízou vstúpila aj do nového obdobia svojho vývoja založením ľudovej školy umenia.

Ľudová škola umenia

Hudobný odbor
Ľudová škola umenia v Zlatých Moravciach sa zaradila medzi školy, ktoré si predsavzali nielen komplexne vzdelávať nadané deti vo všetkých odboroch, ale aj prenikať kultúrnymi podujatiami do verejnosti. Najdlhšie pôsobiacim odborom na Škole je hudobný odbor so svojou bohatou históriou. Je preto pochopiteľné, že väčšina priestoru tejto publikácie pojednáva práve o činnosti v tomto odbore. Široká aktivita učiteľov hudobného odboru sa vždy prejavovala ich zapájaním do verejnej kultúrnej činnosti najmä vystúpeniami na významných kultúrnych výročiach a udalostiach. Zásluhou predstaviteľov mesta a odboru školstva postupne dostala škola vyhovujúce priestory, dostupné učebné pomôcky a boli vytvorené všetky predpoklady, aby kvalitne plnila svoje poslanie. Škola mala šesť miestnosti pre individuálne vyučovanie a jednu pre kolektívne vyučovanie. V učebni pre kolektívne vyučovanie sa poriadali interné a verejné koncerty. Na škole v tomto období vyučovalo päť učiteľov. Týždenný úväzok učiteľa bol 26 hodín, t.j, 26 žiakov, riaditeľ Školy mal úväzok 14 hodín. Okrem toho sa vyučovalo deväť hodín hudobnej teórie, Štyri hodiny dve triedy prípravnej hudobnej výchovy a dve hodiny súborovej hry žiackeho orchestra. Aj z tejto Štatistiky vidieť, že škola v tomto období zápasila s nedostatkom učiteľov. Hudobný odbor sa postupne rozširuje o vyučovanie ďalších nástrojov – akordeón, pozauna, klarinet. Najmä o vyučovanie akordeónovej hry bol veľký záujem. Prvý rok po zriadení oddelenia l prihlásilo 48 žiakov. Úroveň žiackych produkcií sa z roka na rok skvalitňoval B vyučovacie výsledky nedali na seba dlho čakať. A tak už v druhej desaťročnici existencie školy sa objavili osobnosti ako Ján Ľupták, Július Vargic, Jozef Vereš, Jozef Tarkay, Margita Janovičová, Adriana Janovičová, Mária Durayová, Štefan Laktiš, ktorým sa hudba stala povolaním. O dobrej úrovni vyučovania svedčí aj tá skutočnosť, že pomerne vysoké percento žiakov odchádzalo študovať na konzervatória. Za roky 1962-1977 to bolo 15 žiakov. Snaha vedenia školy o hľadanie ďalších účinných foriem prípravy žiakov a osvojovanie si umeleckých zručností v hudobnom odbore sa prejavovala vo viacerých smeroch. Škola nadviazala spoluprácu s ĽŠU Nitra, Nová Baňa a Komárno. V jej rámci sa uskutočňovali tzv. výmenné koncerty najlepších žiakov týchto škôl. Počnúc školským rokom 1963/64, kedy sa začali uskutočňovať súťaže pre ĽŠU, otvára sa príležitosť pre konfrontáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov školy s ostatnými ĽŠU na Slovensku. Žiaci sa pod vedením skúsených pedagógov začínajú pravidelne a úspešne presadzovať v jednotlivých súťažných disciplínách. Vynikali najmä v hre na klavír, akordeón, dychové nástroje, v speve a vysokú interpretačnú úroveň dosahovali aj školské hudobné súbory – dychový orchester, dychové sexteto ĽŠU a akordeónový súbor.

V roku 1967 bol hudobný odbor rozšírený o spevácke oddelenie. V tomto roku prišli na školu vyučovať Jozef Danáš spev a Vlasta Danášová klavír. Spevácke oddelenie sa postupne budovalo a v roku 1981 bol založený spevácky zbor, ktorý viedla Oľga Danášová. Koncertná činnosť ĽŠU bola veľmi bohatá a diferencovaná. Účinkovali žiaci aj učitelia, komorné zoskupenia. Frekvencia koncertov a vystúpenia žiakov sa každoročne zvyšovala. Nie je možné zachytiť všetky vystúpenia žiakov a učiteľov na rôznych podujatiach. Pri uvádzaní všetkých kultúrnych podujatí a vystúpení by sa zoznam stal neprehľadný. V tabuľke vyčíslený údaj o koncertoch najlepšie dokumentuje činorodú prácu učiteľov a žiakov moraveckej ĽŠU. Tieto čísla potvrdzujú angažovanú výchovno-vyučovaciu prácu učiteľov ĽŠU. Okrem verejných a interných koncertov v priebehu školského roka každý učiteľ uskutočnil triedny koncert so všetkými žiakmi svojej triedy. Významným rokom v živote ĽŠU sa stal rok 1971. MsNV pridelil škole budovu bývalého okresného súdu, a v tejto je hudobný odbor umiestnený až doteraz. Budova patrí medzi historické budovy v meste.

Je v nej 10 učební pre individuálne vyučovanie, dve učebne pre kolektívne vyučovanie a koncertná sála s kapacitou cca 120 ľudí. Získaním tejto budovy sa výrazne zlepšili priestorové podmienky pre vyučovanie( v budove bývalej Sedliackej banky, kde sa sústreďoval hudobný odbor, je umiestnený výtvarný odbor, ktorý bol založený v roku 1977). Neodmysliteľnou súčasťou hudobného života školy v tomto období bola prezentácia žiakov na súťažiach rôzneho charakteru. Od šk.r. 1972/73 sa žiaci zúčastňujú významnej súťaže „Melódie priateľstva“. Získané ceny na okresných a krajských kolách sú radostnou bilanciou trpezlivej práce pedagógov a žiakov ĽŠU. V školskom roku 1973/74 sa traja naši žiaci zúčastnili medzinárodnej klavírnej súťaže „Virtuosi per musica di pianoforte“ v Ústí nad Labem. V školskom roku 1975/76 vyšiel z výboru ZRPŠ iniciatívny návrh usporiadať súťaž po ročníkoch (tretí až šiesty ročník), na ktorej sa povinne zúčastnia všetci žiaci. Myšlienka sa natoľko ujala, že sa odvtedy školská súťaž organizovala každoročne a vo všetkých oddeleniach. V školskom roku 1979/80 začal v triede prípravnej hudobnej výchovy (PHV) študovať jeden z najtalentovanejších žiakov v histórii školy Richard Rikkon. Ako 5-ročný sa zúčastnil súťaže „Nitrianska lutna“, kde získal cenu za mimoriadny výkon. Súťaž Nitrianska lutna bola veľmi kvalitná. Zúčastňovali sa na nej žiaci piatich okresov a Ľudová škola umenia v Zlatých Moravciach na nej dosiahla niekoľko popredných umiestnení. V školskom roku 1980/81 sa konala „Bartóková súťaž“ v Kiskôrôsi v Maďarsku, kde ĽŠU Zlaté Moravce reprezentoval už spomínaný Richard Rikkon a získal mimoriadnu cenu. Žiaka od začiatku štúdia vyučovala p. Katarína Sziicsová. Úspešné výsledky Školy na poli reprezentácie dopĺňajú niektoré ďalšie podujatia. Okrem koncertov a súťaží, ktoré som uviedol, každý rok sa uskutočňujú verejný a interný absolventský koncert. Z ĽŠU odchádza každoročne v priemere 20 absolventov. Vtedajšie vedenie školy sa rozhodlo organizovať v rámci „Mesiaca úcty k starším“ tematické koncerty, ktoré sa stretávajú s veľkým záujmom. Veľmi obľúbené a navštevované boli vianočné koncerty.

Začiatok Školského roka 1988/89 prináša so sebou dôležitú zmenu v organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu. Nová vyhláška MŠMaTV o ĽŠU a učebné osnovy, ktoré nadobudli platnosť 1.septembra 1988 poskytujú širšie možnosti vzdelávania mládeže pripravujúcich sa na ďalšie odborné štúdiá na druhom stupni. Škola okrem svojho hlavného poslania žije aj v tomto období intenzívnym kultúrno-spoločenským životom. Bohatá je koncertná činnosť, o ktorú prejavujú záujem nielen rodičia, ale aj široký okruh priaznivcov umenia. Popularitu získavajú aj tzv.učiteľské koncerty, na ktorých vystupujú učitelia školy a sú určené pre učiteľov mestských škôl. V roku 1989 MsNV pridelil škole budovu na ulici Janka Kráľa. Po rekonštrukcii budovy a akustickej úprave učební sa priestorové podmienky na škole podstatne zlepšili. ĽŠU mohla rozširovať hudobný odbor o ďalšie oddelenia. Pre vyučovanie hudobnej náuky boli zriadené dve špeciálne učebne s kompletným vybavením učebných pomôcok. V roku 1989 MsNV pridelil škole budovu na ulici Janka Kráľa.

Po rekonštrukcii budovy a akustickej úprave učební sa priestorové podmienky na škole podstatne zlepšili. ĽŠU mohla rozširovať hudobný odbor o ďalšie oddelenia. Pre vyučovanie hudobnej náuky boli zriadené dve špeciálne učebne s kompletným vybavením učebných pomôcok.

Charakteristickým znakom v posledných rokoch je snaha zriaďovať na škole orchestre a súbory. Na škole systematicky pracuje detský spevácky zbor pod vedením Mgr. Magdalény Porubskej a komorný sláčikový orchester pod vedením Evy Števkovej a Jozefa Domeho. ZUŠ v Zlatých Moravciach (názov ZUŠ sa datuje od roku 1990) je zriaďovateľom ľudovej hudby „Struna“ pod vedením Ing. Jána Murína a speváckeho zboru „Vox feminae“, ktorý vedie Mgr. Magdaléna Porubská. Škola tiež úzko spolupracuje so základnými školami, materskými školami, s rôznymi kultúrnymi inštitúciami a obcami v rámci celého okresu. Dôkazom toho sú výchovné koncerty, ktoré prispievajú k získavaniu informácií o charaktere vyučovania na škole. Svedectvom veľmi dobrej spolupráce s obcami je aj dychový orchester „Topoľanček“ pracujúci pod vedením Anatolija Micovčina zriadený v roku 1994 v rámci spolupráce ZUŠ v Zlatých Moravciach a obcou Topoľčianky. Šesťdesiatročná história hudobného školstva v Zlatých Moravciach so svojimi skromnými začiatkami položila základy dnešnej ZUŠ. Škola je odrazom systematického a cieľavedomého úsilia niekoľkých generácií jej učiteľov. Popri učiteľoch hudobného odboru formovali históriu školy učitelia výtvarného, literárno-dramatického a tanečného odboru.

Výtvarný odbor
V roku 1977 začal svoju činnosť výtvarný odbor. Prvý školský rok sa prihlásilo 60 žiakov. Za interného učiteľa bol prijatý akad.soch. Štefan Partl. Vyučovanie začalo v provizórnych podmienkach, takmer bez žiadnych učebných pomôcok. Začiatok prinášal veľa ťažkostí a problémov, ktoré bolo treba nutne riešiť. Vynaložené úsilie a výsledky, ktoré sa aj napriek veľmi skromnému vybaveniu a zariadeniu dosiahli, boli dobrou propagáciou pre získavanie nových nadaných záujemcov. V školskom roku 1982/83 opúšťajú výtvarný odbor dvaja absolventi, jeden z nich pokračuje v štúdiu na umeleckej priemyselnej škole v Bratislave, na ktorej už vtedy študovali štyria žiaci našej školy. Sú to prvé úspechy, prvá odmena za šesťročnú prácu v uspokojovaní a rozvíjaní umeleckých záujmov žiakov výtvarného odboru. V ďalších rokoch výtvarný odbor postupne získal dve učebne, sklad a základné vybavenie. V školskom roku 1982/83 vo výtvarnom odbore študuje 110 žiakov. Záujem o výtvarný odbor bol vždy veľký a jeho pôsobnosť bola na celý zlatomoravecký okres. Zo začiatku sa vyučovala kresba, maľba, grafika, dekoratívne techniky a modelovanie. V súčasnej dobe sa predmety rozšírili o textil, drevo a keramiku. Za roky pôsobenia výtvarného odboru odišli desiatky žiakov študovať na stredné a vysoké školy výtvarného zamerania.

Tanečný odbor

V deväťdesiatich rokoch vznikli podmienky pre vznik ďalšieho odboru: tanečného. Vznikol v roku 1994 a pracoval pod vedením Ing. Jitky Nagyovej až do roku 2002. Populárnymi sa stali najmä dva súbory moderného tanca JUMBÁČIK a JUMBO, ktoré sa prezentovali veľkým množstvom vystúpení doma aj v zahraničí.

Odbor po krátkej pauze znovu nadobudol svoj rozmer v roku 2010. Pod vedením Mgr. Michaely Borčinovej si pod názvom DANCINY získal plnohodnotné miesto na škole a stal sa odborom, ktorý pravidelne reprezentuje našu školu na celoslovenských súťažiach a podujatiach dodnes. Odbor sa venuje technike CONTEMPORARY a BALETU. Vychováva mladých tanečníkov, ktorí sú úspešnými interpretmi a v súčasnosti aj študentami konzervatórií po celom Slovensku.

Literárno-dramatický odbor

Literárno-dramatický odbor je najmladším odborom ZUŠ. Bohatú činnosť vykazoval počas pôsobenia učiteľa literárno-dramatického odboru Vladimíra Beňu. V súčasnosti odbor pracuje pod vedením Mgr. Michaely Borčinovej. Odbor sa pravidelne reprezentuje na dramatických súťažiach po celom Slovensku. Pripravujem dramatické predstavenia, vydáva vlastné noviny a texty, ktoré majú úspech na literárnych súťažiach. Vystúpenia literárno-dramatického odboru pravidelne obohacujú nielen koncertné podujatia školy, ale aj kultúrny život v zlatomoraveckom regióne.

Za fotografie vďačíme pánovi Imrichovi Fintovi.